HISTÓRIA

Rôzni panovníci, rozličné kultúry a civilizácie napísali históriu crikvenickej oblasti. Každý segment tohto bohatého materiálneho i nemateriálneho dedičstva zanechal malú stopu vo vývoji a pomohol pri vytváraní dnešnej ponuky. Viditeľné stopy zostali zapísané v pozostatkoch osád, pohrebných mohylách, obranných múroch, zbraniach, šperkoch, stavebnej keramike a špecifických amforách. Tie neviditeľné zostali zachované v barbarských kliatbach, modlitbách pavlínov, smiechu a piesňach rybárov...
Návšteva Crikvenice, Dramalja, Jadranova a Selca je spojená s vývojom susedných stredovekých miest Drivenika, Grižana, Bribira a Triblja a plodnej doliny Vinodol. V stredoveku bolo bežné, že každé mesto má svoj prístav, pri ktorom vznikali rybárske osady. Odtiaľto pochádzajú šikovní rybári a murári, ktorí mali veľký vplyv na život, ale aj na vzhľad miest.
More a príležitosti, ktoré poskytuje, nasmerovalo crikvenickú riviéru iným smerom. Smerom spoločenského blahobytu a rozvoja, ktoré priniesol cestovný ruch, jedna z najvýznamnejších odvetví hospodárstva, ktorá sa v tejto oblasti začala rozvíjať koncom 19. storočia.

CRIKVENICA

Pod krídlami Frankopanov

Crikveničania pred obývaním dnešnej Crikvenice žili vo vnútrozemí a hlavným mestom bol Kotor, na neďalekom kopci. Boli poľnohospodármi, chovali dobytok a lovili ryby a od domáceho rímskeho obyvateľstva sa naučili pestovať vinič.
Za zakladateľa Crikvenice sa považuje knieža Mikuláš IV. Frankopan, ktorý na základoch už vtedy zdevastovanom kostolíku Nanebovstúpenia blaženej Panny Márie dal postaviť kláštor a 14. augusta 1412 ho daroval rehoľníkom Sv. Pavla Pustovníka (pavlínom). Darovací dekrét vydal v Modruši, a ten je zároveň aj najstarším písaným dokumentom, v ktorom sa spomína meno Crikvenica.
Početnejšie obývanie dnešnej Crikvenice sa začalo v 17. storočí a obzvlášť v roku 1776 kedy bola v požiari zničená väčšia časť Kotora, medzi ostatným aj župný kostol sv. Šimona, a tak sa sídlo župy presťahovalo do Crikvenice. Kvôli nedostatku pôdy, ktorá sa dala obrábať, Crikveničania sa čím ďalej tým viac obracali smerom k moru a čoskoro sa z nich stali najlepší rybári severného Jadranu.
Koncom 19. storočia sa Crikvenica stáva súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie a výstavbou prvého morského dreveného kúpaliska v roku 1888 a hotelov "Therapia" (1895) a "Miramare" (1906) sa tu začína intenzívny rozvoj cestovného ruchu, a to v prvom rade zdravotného.
Pokrokom vo výstavbe parníkov a osobnej námornej dopravy medzi Rijekou a Crikvenicou, sa Crikvenica stáva dostupnejšia a tím aj známejšia širšiemu kruhu domácich aj zahraničných turistov. Časom si vybudovala turistickú tradíciu, získala status jedného z hlavných turistických miest na Jadrane a stala sa obľúbeným letoviskom mnohých generácií.

DRAMALJ

Sv. Jelena ako ochrankyňa

Mestá sa rozvíjali a šírili popri miestnom kostole, ktorý bol centrom diania. Takéto začiatky zaznamenáva aj Dramalj, ktorý sa v 18. storočí nazýval Zagorje. Rastom a obnovovaním miestneho kostola mení názov na Sv. Jelena a ponecháva si ho až do ukončenia druhej svetovej vojny.
Kostol je postavený na mieste starej kaplnky, ktorá bola baroková a rozšírená v 18. storočí, kedy bol Dramalj kaplánstvom župy Belgrad, a v r. 1796 známy umelec z Rijeky Giuseppe Capovilla pre ňu zhotovil mramorový oltár. Župa Svätej Jeleny bola založená v r. 1809, zatiaľ čo Farský dom a kostol Svätej Jeleny bol postavený v r. 1812. V 19. storočí bol zrekonštruovaný vnútrajšok kostola, v r. 1837 kazateľnica a v roku 1845 hlavný oltár.
Na začiatku bol Dramalj rybárskym prístavom s olivovými hájmi, ale výstavbou prvých ubytovacích objektov zmenil smerovanie k cestovnému ruchu a časom sa zvyšoval počet hostí a návštevníkov.

JADRANOVO

História v znamení rybárov

História Jadranova alebo Sv. Jakova (ako ho niekedy nazývali) siaha až do storočí pred Kristom, kedy boli nájdené prvé znaky života v tejto oblasti. V stredoveku bolo Jadranovo prímorské teritórium a prístav zámku v obci Drivenik, čí obyvatelia v neskorších obdobiach postavili početné domy okolo kostola sv. Jakova, a tým rozšírili obec. Jedna časť obyvateľov boli murári, no väčšina svoj čas trávila na mori chytajúc ryby, najviac tuniaka. Ešte aj dnes existuje tunera (veža na pozorovanie tuniakov), ktorá svedčí o tých časoch. Rybárstvo poznačilo Jadranovo o čom najviac svedčia poviedky mešťanov a malé múzeum rybárstva "Kućica od ribari". Rybárstvo, murárstvo a cestovný ruch napísali históriu a zakreslili základy budúcnosti tejto malej prímorskej obce.

SELCE

Všestrannosťou do cieľa

Obec na kopci Sv. Juraj, okovaná murovanými múrmi, mala veľký vplyv na vývoj dnešného Selca, pretože práve tam sú nájdené prvé stopy ľudského života v tejto oblasti. Námorné hodnoty prírodných prístavov, ale aj krásy tohto kraja, ocenili aj Rimania. Náleziská amfor v zátoke Jasenova južnejšie od Selca svedčia o tom, že to bol antický prístav a existovala aj väčšia obec neznámeho mena.
V neskorých storočiach boli nájdené mnohé dôkazy o spôsobe života Selčanov. Boli skvelými pestovateľmi viniča, rybármi a námorníkmi a taktiež chovali dobytok. V 13. storočí Selce ako časť starochorvátskej obce Bribir, prechádza do rúk veľkej rodiny Frankopan, ktorá mala veľký vplyv na rozvoj Selca ako mesta s významnou obchodnou úlohou. Existovalo dokonca niekoľko plachetníc, ktoré prevážali víno, olej a iný tovar.
Koncom 19. storočia sa otvára prvé verejné kúpalisko a potom sa zriadili prvé izby na prenajímanie a hotelierske objekty. To bol začiatok cestovného ruchu, hlavnej vetvy hospodárstva v tejto oblasti.